Som presvedčený, že utrpenie nepramení z toho, v čo veríme, čo alebo koho vyznávame, aký čas rátame alebo k akej rase a krajine patríme. Nestačí, aby sme v niečo verili, nestačia modlitby a odriekavať mantry, nestačí zušľachťovať telo alebo dušu, memorizovať citáty a litánie z kníh. Za uplynulé tisícročia sme sa ako ľudstvo namodlili, nacvičili, namemorizovali, nazušľachťovali a navyznávali dosť, a súčasnosť je aj tak plná horkosti, obáv a strachu.

Je nad slnko jasné, že ak v prítomnosti si tvoríme svoju budúcnosť, a čo si dnes zasejeme, to zajtra zožneme. Len sa musíme správne rozhodnúť, čo budeme zasievať. Preto je dôležité všímať si skutky a činy predkov, aby sme sa poučili a zistili, ktorou cestou ísť a ktorou nie. Práve zo života našich predkov je možné odhaliť, akí by sme mohli byť a akí byť nikdy nechceme.