Silva meditácie a jóga
Tento príspevok pojednáva o prieniku vedomia do vlastnej psychiky. K prieniku do vlastnej psychiky využívame rôzne druhy techník a postupov.
Na začiatok cvičenia si uvedomujeme, čo je naše ego. Ego tvorí naše fyzické telo ako svaly, kosti, orgány a ostatné časti tela. K tomu treba pridať zápis všetkých zážitkov toho, čo sme za obdobie svojho života prežili. Toto všetko je niekde v našom fyzickom tele uložené. Teda môžeme to nájsť vo veľkom mozgu, mozočku, strednom mozgu, mieche, nervových gangliách a brušnom mozgu. Špeciálne sme sa zamerali na oblasť neurónov, ktoré pokrývajú v 3. až 7. vrstvách veľký mozog, mozoček, stredný mozog, miechu, ganglie a brušný mozog.
Uvedomujeme si, že v tejto oblasti treba udržať určitý štandard schopnosti plného pripútania sa k realite. V prípade potreby je možné upravovať stav v týchto oblastiach a aj tadiaľto vstupovať do svojho vnútorného sveta za účelom čisto praktickým a to je lepšie ovládnutie a využitie vnútorných daností a predpokladov pre lepší úspech vo vonkajšom svete. Na druhej strane je možné prenikať do vnútorného sveta človeka za účelom vnútorného duchovného dozretia. Neodmietame ani jeden, ani druhý prístup. Dokážeme sa z hlbočín vlastného podvedomia vracať do štandardného fungovania vlastnej mysle, ktorá nám umožňuje zostať fyzicky a psychicky zdravými jedincami so šťastným osudom.
Nasleduje ďalšie cvičenie a to, že si spomenieme na čo najviac blikajúcich svetiel, na čo najviac kmitajúcich zvukov v rôznych počtoch kmitov a úderov za sekundu. Zároveň sa snažíme spomínať na vibrácie rôznych spotrebičov a objektov s motorom. Zároveň sa koncentrujeme do hlasiviek a vnútorné premýšľanie spájame na vibrovanie hlasiviek. Vsugerujeme si, že niekde prednášame a pritom sme neotvorili fyzicky ústa a nevydali ani hlásku. Pri dobrej sugerácii sa hlasivky v hrdle jemne rozkmitali.
Nasleduje ďalšie cvičenie je zamerané na celkové utíšenie bioenergetických pochodov, ktoré sa dimenzujú sugeráciou zdvíhania ťažkých hmotností na hranici možností vzpieračov ťažkých váh. Pri tejto sugerácii sa spúšťajú silné sodíkové reakcie v nervových zakončeniach. V tomto prípade sa koncentrujeme do štyroch oblastí v ľudskom tele – do zubov, rohov spánkových lalokov, mozočku a pupku. Všade sa na určitú dobu koncentrujeme s predstavou, ako sedíme v nehybnej jogínskej asáne. Usilujeme sa tvorbu bioenergie minimalizovať na čo najnižšiu možnú úroveň. Pripomína to stav medveďa, ktorý zaľahol na zimný spánok. Nejde však o stav zaspatia, ale o stav totálne najnižšieho chodu svojho tela. Tieto utíšenia dosahujeme vo všetkých 4. centrách a odtiaľ sa ho snažíme šíriť do všetkých orgánov a častí ľudského tela. Zároveň po dôkladnom utíšení našich tiel sa skoncentrujeme do oblasti hlasiviek so sugeráciou, že čo najtichšie rozprávame. To, že rozprávame, sme si iba predstavovali; fyzické pery sa nehýbali. Z hlasiviek sa šíria vibrácie do celého tela. K tomu si znovu v pamäti vyvolávame spomienky na blikajúce, vibrujúce a kmitajúce objekty.
Nasledujú hypnotické cvičenia, ktorých súčasťou sa stáva sugescia reklamných bilboardov. Na pravej strane tela a to trochu hore nad očami si vizualizujeme to, čo nechceme, aby bolo, napríklad určitú chorobu alebo určitú situáciu. Na ľavej strane si vizualizujeme reklamný bilboard toho, čo chceme dosiahnuť. Ukladanie nežiaduceho bilboardu vpravo tento obraz z mysle vymazávalo, žiadaný bilboard umiestnený vľavo zase tento obraz lebo túto požiadavku v mysli dynamizuje. Potom pokračujeme v uplatňovaní rôznych hypnotických techník na žiadaný bilboard vľavo. Napríklad si predstavujeme, ako padáme dozadu. Všetko si vsugerujeme a skúmame, ako v tomto hypnotickom stave daný žiadaný bilboard ovplyvní. Znovu si vsugerujeme, a to čo najživšie, zahľadenie sa do diaľky. Keď pocítime, že sugerácia je dosť živá a intenzívna, tak sa v tomto stave snažíme ovplyvniť žiaduci bilboard na ľavej strane. Každý cvičenec zisťuje, či bilboard v danom hypnotickom stave dokáže určitým spôsobom pozmeniť v prospech seba.
Nasleduje ďalšie cvičenie a to spomínanie si na 4 emocionálne stavy. Stupňujeme pocity hnevu až do sugescie zúrivosti a potom sa usilujeme tieto emócie prepnúť do inej emócie, napríklad strachu. Znovu dynamizujeme strach až do ochrnutia a potom sa prepneme do emócie smútku. Zas všetko stupňujeme až do nechuti žiť. Znovu prepnutie do emócie radosti. Upozorňujem na emócie, ktoré sú zamerané dovnútra danej osoby a do vonkajšieho sveta na inú osobu alebo objekt.
Na záver sa venujeme prieniku do stredného mozgu. Uvedomujeme si, že tu sídli snová myseľ. Počas dňa a fyzickej či psychickej aktivity je šedá kôra na povrchu tohto mozgu tuhá ako zamrznutý rybník. Je vhodné uvoľniť do tekutého stavu iba malý otvor. Tak ako to robia rybári, keď v zime idú na rybačku. Cez tento otvor sa dá prenikať do snovej pamäte. To sú začiatky transcendentálnych meditácií a prieniku do snovej mysle. Počas hlbokého spánku sa usilujeme vsugerovať si potrebu, aby sa ľady na jazere roztopili a zostala tam iba jedna menšia ľadová kryha, cez ktorú počas spánku bude prenikať naše denné vedomie a napríklad si budeme pamätať, čo sa nám sníva. Kto si svoje sny pamätá, tak u takého jedinca funguje tento systém, ktorý som opísal značne symbolicky pre lepšie pochopenie.
Peter ARTiN
NÁJDI – SPOZNAJ – OVLÁDNI
