Islámska meditácia

ALFA STAV umožňuje rýchlejšie prijatie ISLÁMU. Je to stav spánku, v ktorom ste čulý a vnímavý.
EXTATICKÝ STAV umožňuje intenzívnejšie precítenie islamského náboženského stavu. Tento stav sa dosahuje dlhotrvajúcim čítaním, modlitbou, cvičením a meditáciou. Pod dlhším časovým úsekom treba rozumieť 2 až 3 a možno i viac hodín. Počas týchto hodín sa venujete iba ISLÁMU. Cvičte pozvoľna a neprepínajte svoje sily.

ISLÁM je náboženský systém.
ALÁH je ten, ktorý nás obdarúva, alebo nám niečo dáva.
Symbolika: veľké množstvo slnečných lúčov
MOHAMED je ten, ktorý sprostredkováva ALAHOV DAR.
Symbolika: Hviezdy.

CVIČENIE: uvedomenie si psychického tela a vaša vedomá koncentrácia do oblasti temenného mozgu v ľavej a pravej hemisfére. Pred týmto cvičením treba mať precvičenú epileptickú povahu.

MOHAMED
Symbolika: meč, turban, stan a spev
HORE
Symbolika Jupitera, Slnka, Marsu a zverokruh Strelca, Leva a Barana
DOLE
Symbolika Mesiaca, Marsu, Venuše, zverokruh Raka, Škorpióna, Rýb
VPRAVO
Symbolika Uránu, Venuše a Merkúru, zverokruh Vodnára, Váh a Blížencov
VĽAVO
Symbolika Saturnu, Merkúru a Venuše, zverokruh Kozorožca, Panny a Býka

Islam (alebo nespisovne, ale často islám) iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus arabsky. الإسلام – al-islám  – odovzdanie sa alebo podriadenie sa do vôle boha Alaha je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Vyznávač islamu sa nazýva moslim.

K islamu sa v súčasnosti hlási viac ako jeden a pol miliardy ľudí. Islam je rozšírený hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách, hoci najviac moslimov – asi 200 miliónov – žije v Indonézii. Zakladateľom islamu bol prorok Mohamed (Muhammad). Jeho učenie zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Alah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti.

Slovo „islam“ je odvodené z arabského slovného koreňa „slm“, ktorý znamená ucelený, neporušený. Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života.

BOH ALAH
Podľa náboženstva existuje jediný a celkom zvrchovaný boh – po arabsky Alláh (arab. ﷲ‎), stvoriteľ, vládca aj sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islám (إسلام – pokora, odovzdanie sa do vôle) a ten, kto sa Alahovi takto odovzdal, je moslim (arab. مسلم muslim). Alah nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Alahovi existuje mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.

Vedľa dôrazu na BOŽIU JEDINEČNOSŤ je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk – pravej viery i dobrých skutkov. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji (arab. جنة džanna – záhrada), alebo večné muky v pekle (arab. جهنم džahannam). Len bojovníci, ktorí padli na BOŽEJ CESTE (arab. سبيل ﷲ sabíl Alláh), idú do raja priamo. Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho „prostredníkovi“, prorokovi Mohamedovi (arab. Muhammad). Mal vraj predchodcov v hlásateľoch jedného boha už od Abraháma (arab. Ibráhím), cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je vraj koncom tohto radu a pečaťou proroctva.

TAKBÍR
Takbír (arab. تَكْبِير) znamená po arabsky glorifikácia (Alaha) , najčastejšie vo význame „vyslovenie (frázy) Alláhu akbar“ (arab.ﷲ أكبر). Alláhu akbar znamená „Boh je najväčší“ (často nepresne „Boh je veľký“). Fráza sa používa ako neformálne vyjadrenie viery, ale aj ako formálna súčasť azánu alebo modlitby.

Samotný termín takbír je slovesné podstatné meno vytvorené z trojpísmenového koreňa slova k-b-r (veľký), presnejšie zo slovesa II. kmeňa kabbara. Alláhu je nominatív mena Alláh a slovo akbar (najväčší) je elatív (3. stupeň) prídavného menakabír (veľký). Túto frázu moslimovia recitujú v rôznych situáciach – napríklad keď sú šťastní, alebo keď chcú vyjadriť súhlas, keď chcú velebiť kazateľa, počas boja, ale aj v okamihoch extrémneho stresu alebo eufórie. Fráza sa prednáša buď v každej fáze povinných modlitieb, ktoré sa vykonávajú päťkrát denne ako aj v osobných modlitbách, vykonávaných z vlastnej vôle . Rovnako moslimské zvolávanie k modlitbe a začiatok modlitby obsahujú túto frázu, ktorú možno počuť v mestách po celom moslimskom svete. V islamskom svete často namiesto potlesku niekto zvolá „takbír“ a dav odpovie zborovo „Alláhu akbar“.

Päť pilierov islamu
Šaháda (شهادة): vyznanie viery
Salá (صلاة): modlitba
Sawm (صوم): pôst počas mesiaca Ramadán
Zaká (زكاة): almužna
Hadždž (حجّ): púť do Mekky

Šaháda – znie „Svedčím, že niet boha okrem Alaha a svedčím, že Mohamed je posol boží“ (أشهد أن] لا إله إلاَّ الله وأشهد أن محمد رسول الله[ašhadu an] lá iláha illá-lláhu wa [ašhadu anna] muhammadan rasúlu-lláh). Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali iba boha Alaha, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť vyjadruje, že posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahády je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, azánu. Vyznaním viery sa človek stáva moslimom, maže sa tým jeho minulosť, znamená to, akoby sa znovu narodil.

Salá – V islame existujú dva druhy modlitieb – povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päťkrát denne – pred východom slnka, napoludnie, popoludní, po západe slnka a v noci. Pred každou modlitbou je predpísaná rituálna očista. Moslimovia sa modlia na koberčekoch, otočení k Mekke. Modlitbu sprevádzajú rôzne úkony a postoje, napr. klaňanie sa. Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stanoveného na povinné modlitby, zvyčajne za istým účelom, alebo pri nejakej príležitosti (narodenie, úmrtie, choroba).

Sawm – Počas denných hodín je nutné zdržať sa akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia, pohlavného styku a iných pozemských radostí.Pôst dodržiavajú moslimovia počas deviateho mesiaca (Ramadán) lunárneho kalendára, teda 29 až 30 dní ročne. Sawm má naučiť moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia postiť, prípadne sa postia rovnaký počet dní neskôr.

Zaká – znamená očistenie, možno chápať v dvoch rovinách:
- Zaká v užšom zmysle predstavuje povinnú dávku, ktorá sa ročne odvádza islamskému štátu a je ďalej použitá predovšetkým na podporu ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi. Ide o akýsi systém sociálnej pomoci. Odvod zaká je nielen dobročinnosť, ale aj povinnosť priamo spätá s islamským náboženstvom.
- Zaká v širšom zmysle zahŕňa ako povinné dávky, ktoré predstavujú stály príjem do štátneho rozpočtu, tak aj milodary, ktoré sú dobrovoľné a s ktorými islamský štát nemôže rátať. Islam síce nabáda moslimov k milodarom, štát si ich však vynútiť nemôže.

V islamskom štáte, v ktorom funguje systém vyberania zaká, moslim odovzdáva približne 2,5 % zo svojho majetku. Zaká sa vyberá len z nadbytočného peňažného majetku a až potom, keď tento majetok dosiahne určitú spodnú hranicu, napr. 72 g zlata, 504 g striebra, kubický meter úrody a pod. Väčšinou sa vyberá iba z majetku, ktorý stojí, neaktivizuje sa a plní len funkciu úspor, pričom musí uplynúť aspoň jeden kalendárny rok odo dňa, kedy vlastník takýto majetok nadobudol. Táto dávka je povinná iba pre moslimov, ktorí nie sú sami v núdzi, to znamená, že je povinná pre tých majetnejších, solventnejších. Na druhej strane, 2,5 % nie je fixná čiastka, ale skôr minimálna hranica.

V Koráne možno nájsť niekoľko desiatok veršov, v ktorých je zaká spomenutá. Vo verši 9:60 sa píše, že dávať milodary je povinnosť uložená Alahom. V tomto verši je presne uvedené, na aké účely sa má zaká vyberať:
- pre ľudí žijúcich pod hranicou chudoby;
- pre biednych ľudí, ktorí nedokážu uspokojiť svoje životné potreby;
- pre správcov, ktorí majú na starosti výber a správne rozdelenie samotnej dávky zaká;
- pre nemoslimov, ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami;
- na oslobodenie otrokov z otroctva;
- pre zadĺžených, ktorí nedokážu splatiť svoje dlhy;
- pre tých, čo sú na ceste Božej, pre spokojnosť Božiu (fí-sabíli-lláhi);
- pre cestujúcich, ktorí sa ocitli v núdzi.

Hadždž – Posledným pilierom islamu je púť do Mekky, ktorú by každý správny moslim mal absolvovať aspoň raz za život. Hadždž je spojená s množstvom rituálov, medzi najznámejšie patria obiehanie okolo svätyne Kába alebo kameňovanie Satana. Od povinnosti vykonať púť sú oslobodení tí moslimovia, ktorí na to nemajú dostatok financií alebo sú zdravotne nespôsobilí.

Proroci – Islam uznáva a ctí všetkých starozákonných prorokov, napríklad Abraháma (po arabsky Ibráhím), Mojžiša (Músá), Noeho (Núh), ako aj Ježiša (Ísá). Moslimovia síce neveria, že Ježiš bol Božím synom, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, ale uznávajú ho ako jedného z Božích poslov. Títo proroci sa často spomínajú v Koráne, po niektorých sú aj pomenované celé súry. Korán pozná aj iných prorokov, ktorí sa nespomínajú v Biblii, patrí medzi nich napríklad Húd. Najdôležitejším a posledným z nich je však Mohamed, ktorý sa označuje aj ako „Pečať prorokov“ (arab. خَاتَم ٱلنَّبِيِّين‎ Chátam an-nabijjín).

Sunna a šía – V islame sa vyvinuli dve hlavné vetvy. Ich prívrženci sa nazývajú sunniti (sunna) a šiíti (šía). Rozdiely medzi nimi sa dajú prirovnať k rozdielom medzi katolíkmi aprotestantmi alebo pravoslávnymi v kresťanstve. Vznikli však odlišným spôsobom. Väčšinu moslimskej populácie – najmenej tri štvrtiny – tvoria sunniti.

KORÁN
SÚRY PRVÉHO MEKKÁNSKÉHO OBDOBIA
SÚRA PRVÁ – OTVÁRATEĽKA KNIHY
Vmene Boha milosrdného, zľutovného.
Chvála Bohu, Pánu ľudstva všetkého,
milosrdnému, zľutovnému,
vládcovi dňa súdneho!
Teba uctieváme a Teba o pomoc žiadame,
veď nás cestou priamou.
Cestou tých, ktorých si zahrnul milostí svojou,
nie tých, na ktorých sa hneváš, ani tých, ktorí blúdia!

AKO ČÍTAŤ KORÁN?
V prvom rade musíte byť v ALFA STAVE a zároveň sa koncentrujete do oblasti temenného mozgu (epileptická povaha). Zároveň si pri čítaní Koránu vo svojej mysli predstavujete ľubovoľné kombinácie čísel. Keď toto zvládnete, predstavujte si číslice a zároveň znaky islamského písma.

SUFIZMUS
Sufizmus alebo menej často súfizmus je súhrnné označenie pre islamskú mystiku.
Sufizmus sa vyvinul z meditácií Koránu a neskôr počas úspešnej expanzie islamského sveta. Spočiatku bol čisto asketický. Jeho pohľad na svet má sklony k monizmu a panteizmu.

Arabský názov znie تصوف – tasawwuf alebo صُوفِيَّة – súfíja. Názov sufizmus je pravdepodobne odvodený z arabského slova صوف – ṣúf, doslova hrubá vlna (podľa vlnených košieľ askétov). Niekedy sa prívrženec označuje aj viacznačným výrazom derviš (po turecky: derviş; po arabsky a perzsky: درویش – darvíš).

Sufizmus vznikol v 8. storočí v Iraku (mestá Basra a Kúfa), odtiaľ sa šíril do kresťanských krajín ( Sýria, Egypt a pod.) a do budhistických krajín strednej Ázie. Ortodoxní moslimovia sa na sufistov pozerali podozrievavo, niekedy vznikli aj konflikty (napr. popravení boli Mansúr al-Halládž aŠaháb ad-Dín Suhravardí). Al-Gazálí sa pokúsil spojiť ortodoxiu s praktikami sufizmu. Sufisti sa usilujú splynúť s Bohom (splynutie milujúceho s milovaným); používajú na to rôzne metódy dýchania spojené so spevom alebo tancom.

Učitelia sufizmu vypracovali sled cvičení, ktoré mali adepta doviesť k poznaniu Boha, Jedinej skutočnosti, Pravde právd a zjednoteniu s ním. Tí, čo dosiahnu odstránenie zmyslového závoja a nadobudnú pravé poznanie sú svätci (walí – priatelia Boží). Svätci vytvárajú hierarchickú sústavu, na ktorej vrchole je „kutb“; spravujú svet, hoci svet o tom nevie; udeľujú požehnanie (baraka); konajú zázraky (karámát); vnímajú vnútro ľudí, rozumejú zvieratám a celá príroda ich počúva. Kult svätcov odporuje učeniu islamu, preto ho ortodoxia odmietala. Proti sufizmu a kultu svätcov začali horlivo vystupovať wahhábovci.

Moderní reformisti videli v sufizme príčinu islamskej zaostalosti v porovnaní so Západom. Preto po Kemalovskej revolúcii v Turecku v roku 1925 oficiálne zakázali činnosť sufistov. Sufizmus však je naďalej dôležitou zložkou islamu aj v súčasnosti.

Medzi vzdelanými moslimami je vysoký záujem o spiritualitu a snahu zosúladiť súfizmus s duchovnými prúdmi ako zen a joga. V mnohých krajinách sa kulty sufizmu spájajú s regionálnou politikou. Miestni svätí muži dodávajú regionálnym politikom istú legitimitu a politici sú zase oporou pre svätcov a ich rodiny. Vznik nových moslimských komunít na Západe pomáha šíreniu sufizmu v moderných spoločenstvách Západu. V Európe šírili sufizmus niektorí intelektuálni konvertiti ako Martin Lings z Británie, ale aj orientálci, napr. indický šajch Idrís Šáh a jeho brat Omar Šáh.

TEXT NA ROZJÍMANIE
1. V mene Všeboha milosrdného a zľutovného
2. Bolo mi vnuknuté Všetko
3. Naslúchaj všetkému, čo hovorí Korán
4. Všetkému sme v Koráne uverili
5. Povznesená nech je všetka dôstojnosť Koránu
6. Všetky miery presahujúci Korán
7. Všetci hľadajte útočište v Koráne
8. Všetci počúvajte Korán
9. Keď všetci počuli o správnom poznaní v Koráne
10. Všetci sa odovzdáme do vôle Koránu
11. Všetci sa uberáme ku Koránu

Pri čítaní Koránu vkladajte do textu slovíčko VŠETCI.

 Peter ARTiN

  NÁJDI – SPOZNAJ – OVLÁDNI