JUDAIZMUS je ucelený náboženský systém.
BOH je ten, ktorý nás obdarúva, alebo nám niečo dáva. Symbolika Boha je KAMEŇ.
MOJŽIŠ je ten, ktorý sprostredkuje BOŽÍ DAR. Symbolom je HORA.

AKO ČÍTAŤ STARÝ ZÁKON?

V prvom rade ho treba čítať v ALFA STAVE so sústredením sa do oblasti mozočku. Pri čítaní vytvárate vo vlastnej mysli buďte v stave, ako keby ste chceli niečo odhadnúť. ALFA STAV umožňuje rýchlejšie prijatie JUDAIZMU. Je to stav spánku, v ktorom ste čulý a vnímavý.

EXTATICKÝ STAV umožňuje intenzívnejšie precítenie judaistického náboženského stavu. Tento stav sa dosahuje dlhotrvajúcim čítaním, modlitbou, cvičením a meditáciou. Pod dlhším časovým úsekom sa myslia 2 až 3 hodiny, možno i viac hodín. Počas týchto hodín sa venujete iba JUDAIZMU. Cvičte pozvoľna a neprepínajte svoje sily.

Najstaršie správy o používaní meditačných techník v judaizme pochádzajú z 1.storočia. Ide o ranné talmudické obdobie formovania ústneho zákona. O týchto technikách sa zachovalo zopár textov v fragmentárnej podobe, známych pod názvom “hejchalot” (Paláce), opisujúcich meditačné techniky pozostávajúce z opakovania Božích Mien, alebo cvičení sústredenosti na sefiry kabalistického stromu.

ŠTYRI KABALISTICKÉ SVETY, ILLAN A SEFIROT

Po počiatočnom Božom stiahnutí sa (cimcum) a uvoľnení priestoru pre existenciu dnešného vesmíru, rozptýlil Ejn Sof (Nekonečný, Neprejavený, transcendentný Boh) v strede tejto prázdnoty, lúč svetla. Do ním dosiahnutého stredu prázdnoty sa tento  prejavil ako svetlá, ktoré kabala nazýva termínom sefirot (sg. sefira).

Tie sú zoskupené do tzv. sefirotického stromu, zvaného illan. Sefiry (niekedy prekladané aj ako “sféry”) sú tiež nazývané nádobami. Tie prvotné boli rozbité, lebo neuniesli množstvo Božieho svetla. Mali totiž jednu chybu. Boli pripravené svetlo len prijímať a nie dávať ďalej. Preto po preplnení praskli. Črepiny z nich (kelipot) sa rozleteli v priestore do všetkých strán a dnes sú obsiahnuté vo všetkom. Ich pozdvihovaním za pomoci dobrých skutkov, ich prinavraciame do ich pôvodného stavu. To je tikun olam – náprava sveta.

Rozbitie nádob (ševirat hakelim) bolo dané samotným Stvoriteľom, pretože dôvodom ich neschopnosti svetlo aj odovzdávať, bola nerovnováha medzi milosťou (midat ha-rachamim) a prísnosťou (midat ha-din). Nemohli tak obstáť. Prílišná milosť by si nevedela dať rady so zlom (nutným pre tento svet!) a prílišný súd by bol pre stvorené bytosti neprijateľný.

Illan sa rozdeľuje ešte na “Hornú” a “Dolnú” tvár. Tento termín má v rôznych kabalistických školách rozdielny význam (=sefirot, =Keter a Tiferet, = skupina Chesed, Gevura, Hod, Necach, Jesod…). Kniha Zohar rozlišuje Dlhú  Tvár (arich anpin) a Krátku Tvár (zeir anpin) = Milosť a Prísnosť Božiu Obe tváre tvoria spolu, tj. nazývajú sa “parcufim” = tváre, sing. “parcuf”.

  (https://chanele6019.wordpress.com/2010/12/31/styri-kabalisticke-svety-illan-a-sefirot/)

 

Niektorí talmudisti využívali sústredenosť pri modlitbách k duchovnej povznesenosti, až k akémusi nadprirodzenému výstupu duše do vyšších sfér. Inšpiráciou boli aj samotné hlavné kabalistické texty (Zohar, Sefer Jecira), ktoré sa tak používali k tvorbe rôznych písmenných kombinácií, slúžiacich na lepšie sústredenie sa a následné navodenie meditačného stavu (Ari). V súčasnej hebrejčine neexistuje všeobecne známy termín označujúci meditáciu. Ten pôvodný, ak existoval, jednoznačne upadol do zabudnutia, rovnako ako správny spôsob čítania štvorpísmenného Božieho Mena – Tetragrammatonu.

V dnešnej dobe býva meditácia označovaná slovom HITBODEDUT, odvodeného od slovesného kmeňa BDD (byť odlúčený, izolovaný). V literatúre býva často týmto termínom označovaný stav vedomia, charakteristický odlúčením od JA. Ide o duchovné odlúčenie od seba samého (Chajim Vital: “Človek sa musí vo svojej mysli odlúčiť (hitbodedut) v najvyššom stupni. Čím lepšie sa človek dokáže oddeliť od telesnosti, tým dosiahne hlbšie osvietenie.”). V odlúčenosti sa dosahovali tiež prorocké vízie (rabi Levi Geršon: “…k dosiahnutiu prorockej vízie je nutné “odlúčenie” vedomia od predstavivosti…”; rabi Jicchak z Aka:” “…dokonalé “odlúčenie”, ktoré zničotní zmysly, oddelí myslenie od duše a vnímania a zaodeje ho duchovnou podstatou transcendentálnej ríše…”).

Úlohou meditácie je vyprostiť dušu z pút telesnosti a priblíženie sa duchovnu. O človeku, ktorý toto dosiahne sa hovorí, že obdržal svätého ducha – ruach ha-kodeš. Kontemplácia je charakteristická upreným pohľadom na nejaký konkrétny predmet (trebárs plameň sviece), alebo jeho mentálny obraz v mysli a sústredením celej  pozornosti naň. Možno sa tak tiež sústrediť na obrazec, či kombináciu písmen. V druhom prípade najčastejšie na Tetragrammaton (rabi Šalom Šar´avi).

Ďalšou meditačnou technikou, po kontemplácii, je používanie mantier. Je to obľúbená technika ranných kabalistických škôl, kedy bývalo najčastejšie používanou mantrou Božie Meno a jeho rôzne formy (Hejchalot).

Kontemplácii je veľmi blízka aj technika nazývaná “zjednocovanie” (jichudim). Obraz, na ktorý sa pri nej človek sústreďuje je čisto duchovného charakteru, vytvára si ho v mysli, bez toho, aby sa hľadel na jeho obraz na papieri a obyčajne pozostáva z rôznych kombinácií Božích Mien. Preto “zjednocovanie”, lebo ide o mentálne prepojovanie rôznych písmenných kombinácií.

Inou technikou je zas sústredenie sa na spontánne sa tvoriace myšlienky a ich verbalizovanie. Najlepším príkladom je spontánna modlitba.

TÓRA, TALMUD, MIDRAŠ

Slovo Tóra sa prekladá ako “zákon”, či “učenie”.

Pred prvým Churbanom (=spustošenie, zničenie; 586 p.n.l.) Izraeliti rozumeli pod slovom Tóra Päť kníh Mojžišových.

Po druhom Churbane (70 n.l.) boli sväté písma konečne usporiadané a v 7. storočí kodifikované Masoretmi (rabínski učenci). Od tej doby sa pojmom Tóra nezvykne označovať len Päť kníh Mojžišových, ale aj celá biblická literatúra (Torah šebichtav = Tóra písaná) a aj talmudistická literatúra (Torah šebe al-pe = Tóra ústna).

Tóra písaná je vlastne “Starý Zákon”, ako ju nazývajú kresťania a delí sa na tri časti. Tóru (Päť kníh Mojžišových; inak tiež “Mojžišova Tóra”, alebo “Tóra pravdy”), Neviim – Proroci a Ketuvim (Spisy). V hebrejčine nazývame všetky tri časti termínom “TaNaCH”, podľa prvých písmen jej častí. Tanach je písaný v hebrejčine a aramejčine. Možno ho nazvať aj najväčšou zbierkou historickej a epickej literatúry a poézie. “Ak niekedy nejaká kniha pohla svetom, bola to Tóra”(Dagobert D. Runes: Slovník Judaizmu).

HENOCHOVE KNIHY

Henochove knihy sú pomenované podľa ústrednej postavy príbehu, Henocha, tzv. “siedmeho od Adama” (1M 5.18-24). Pôvodný text knihy bol pravdepodobne aramejský, avšak nezachoval sa. Z následných gréckych prekladov potom vznikali ďalšie. Pôvodná Henochova kniha je zachovaná v etiópskej a staroslovienskej verzii. Okrem toho existuje ešte aj hebrejská kniha s týmto názvom, ale so spomínanými dvoma nemá nič spoločné.

Etiópsky Henoch, 1. kniha Henochova, bol napísaný pravdepodobne v 1.stor. p.n.l.. Ide o apokalyptický spis, ktorý ale pozostáva z diel viacerých autorov z obdobia od 2.stor.p.n.l. po 1. stor.n.l. Text mal veľký vplyv na kumránsku komunitu (v 4. kumránskej jaskyni boli nájdené zlomky jeho aramejskej varianty), i na kresťanov ktorí v minulosti kládli veľký dôraz na apokalyptickú literatúru. Skladá sa zo 6-tich častí: O anjeloch, Podobenstvá, Nebeské svetlá, Historické videnia, Upozornenia a Záver.

Starosloviensky Henoch, označovaný ako 2.kniha Henchova, opisuje Henochove videnia počas jeho cesty do neba. Zachovala sa v dvoch variantách: dlhej a krátkej. Vznikla asi v 1.-2. stor.n.l. a v slohu badať aj vsunuté kresťanské prvky. Konečnú podobu nadobudol v 10.-11. stor.n.l. Obecne sa predpokladá, že tento preklad vznikol až výlučne v kresťanskom prostredí. Niektorí odborníci si myslia, že kratšia verzia je prekladom pôvodnej hebrejskej a dlhšia, už len jej kresťanským rozpracovaním; iní, že sa jedná o dve nezávislé verzie, spojené do jednej.

Napriek významnému kresťanskému vplyvu neobsahuje mesiášske myšlienky, len angeologické. Možno aj za to, že v období 1.stor.n.l. nebol kresťanský mesianizmus, ešte tak prepracovaný (veď vznikol zo židovského mesianizmu, ktorý pripúšťal Mesiáša len ako pozemského pomazaného kráľa, ktorý vráti Izraelu zvrchovanosť, akú mal za čias izraelských kráľov. Mesiáša judaizmus nikdy nechápal ako nadprirodzenú bytosť.) a v neskorších storočiach už text nebol prepracovávaný. Spis cirkev nekanonizovala a teda ho nepovažovala a nepovažuje za posvätný.

Hebrejský Henoch je menej známy spis a ako som už spomenul, nemá nič spoločné s 1. a 2. knihou Henochovou, napriek tomu, že býva označovaný ako 3. kniha Henochova. Autorstvo je pripisované rabi Jišmaelovi ben Elisovi. Napísaný bol hebrejsky, v období po Bar Kochbovom povstaní.

MEDITÁCIA AKO PRIBLÍŽENIE SA K BOHU

Židovský mysticizmus sa snaží anulovať ego, pričom cieľom je pokora, skrze ktorú sa je možné priblížiť k Bohu. V tomto ponímaní nemožno mysticizmus oddeliť od nemystickej formy judaizmu. To znamená, že ak sa aj veriaci nesnaží o praktický mysticizmus (ma´ase merkava), ba dokonca nie je/nechce byť prívržencom kabaly, už len samotný fakt, že sa plnením micvot približuje k Bohu, je vlastne  “de iure” mystikom, pretože v judaizme ide o čo najtesnejšie priblíženie sa k Bohu a mysticizmus vo všeobecnosti je vnímaný práve ako takýto stav mysle.

Židovský mysticizmus sa zameriava v prvom rade na sústredenie sa na vnútorné Ja – jeho Žriedlo a snahu kultivovať toto Ja do takej miery, až si človek tohto Žriedla začne byť bytostne vedomý – tj. viac vníma NIČOTU (AJIN) ako realitu. Neznamená to ale, že by sa úplne odpútal od fyzického sveta, len zmení svoje nazeranie na seba samého. Pochopí to, že je nad mysľou, nad našim egom, slovami Magida z Mezriča: “…múdrosť sa nájde z ničoty…”. Týmito slovami, mystik – kabalista prekračuje hranice reality a teda ega a približuje sa k NIČOTE tak, že opúšťa myseľ a rozum a vnára sa do NIČOTY čoby v prenesenom význame vlastne akoby do AJIN. Je to niečo nevedomé, čo si bežne neuvedomujeme. Toto NEVEDOMIE stojí nad mysľou, bez neho sa žiadna myšlienka nemôže realizovať (Levi Jicchak z Berdičeva). Toto nevedomé nemožno bežne obsiahnuť mysľou a židovský mysticizmus vyvinul viacero praktík, ako sa do nevedomia dostať, aby nám bolo umožnené dostať sa do NIČOTY a tak ku svojmu Zdroju.

Jednou možnosťou sú meditácie, tou druhou zmena jadra vlastnej osobnosti – akási služba činu – AVODA – služba Bohu. Jediným prostriedkom ako to dosiahnuť je pokora. Tak sa človek vracia k Bohu. Možno namietnete, že len tak z ničoho nič sa nemožno stať pokorným, lebo si to niekto želá. Áno, je to zdĺhavý proces, v ktorom sa ľudská duša úmyselne rozvíja vo vzťahu k iným a to tak, že čím dlhšie sa snažíme o konkrétny typ správania, tým sa stále viac a viac stáva vlastnejším. Čím dlhšie sa správame určitým spôsobom, tým je pre nás menej náročné sa tak správať, až sa nám to stane bytostne samozrejmým. (Dajte almužnu raz a potom druhý krát a budete ju dávať zakaždým. Potom ju raz vynechajte a aj druhý krát a už ju potom prestanete dávať úplne.)

Čím viac sme pokorní k sebe navzájom, tým viac sa pokora stáva nami samotnými, tým viac je pre nás samozrejmosťou. Stávame sa tak samotnou pokorou a tým Božou súčasťou. Judaizmus je vlastne v takomto ponímaní pokus zmeniť seba samého formou priblíženia sa k Bohu, k nášmu Zdroju.

BOŽIE MENO V MEDITÁCIÁCH

Kabala učí, že všetko stvorenie je jedno Jediné Meno, ktorým sa samozrejme myslí Meno Božie.

Meditácia, ako vďačná možnosť na priblíženie sa k Stvoriteľovi, vo veľkej miere používala k jej navodeniu i ako jej cieľ kontempláciu (hitbonenut) troch písmen, tzv. “troch otcov”, z ktorých sa skladá Tetragrammaton. Avšak používali sa v značnom rozsahu aj iné písmená. Tie sa kombinovali so spomínanými “tromi otcami” (JOD, HE, WAW), tzv. spoluhláskami Sveta Nápravy (Olam tikun), v ktorom žijeme i dnes, avšak pred ktorým tu bol Svet Chaosu (Tohu). V tom zaujímali ústredné postavenie spomedzi písmen zas “tri matky” (ALEF, MEM, ŠIN), analogické protiklady k “trom otcom”.

Tradícia tvrdí, že vo Svete Chaosu je ono mystické Meno Božie, zložené z písmen ALEF, MEM, ŠIN a znie EMEŠ. Tak je tiež označovaná tma existujúca pred akýmkoľvek stvorením, pred samotnými sefirami, z ktorej vytrysklo Prasvetlo.

ŠIN – symbol ohňa v protiváhe k MEM – vode, je s ňou vyvážený s ALEF – vzduchom, ktorý vo svojej Prapodstate symbolizuje Dych – zvuk – reč, slová predchádzajúce reč vyslovenú. Je inšpiráciou – Svätým Duchom (Ruach ha-kdeš), ktorý je na počiatku všetkého stvoreného.

Po rozbití nádob (sefír), ktoré neuniesli váhu svetla, pretože ono nebolo možné medzi nimi prevádzať (tak ako sa vo Svete Nápravy deje neustále a to skrze Tóru k človeku), bol stvorený svet nový – Olam Tikun, v ktorom boli ALEF, MEM, ŠIN nahradené písmenami JOD, HE, WAW a tie, zjavené Mojžišovi na hore Sinaj; používali kabalisti ku kontempláciám (hitbonenut), meditáciám (hitbodedut), permutáciám, zjednocovaniu (jichud), koncentráciám (kavana) a pod.

V archaickej aramejskej podobe sa trojica písmen používala k meditáciám na úrovni vedomia Chochma, na ktorého dosiahnutie sa používalo niekoľko techník, medzi inými aj mručivá artikulácia spoluhlásky MEM, alebo upravená koncentrácia na bod v Nekonečne, nazývaná tiež kontempláciou Ničoty, nachádzajúcej s na pomedzí sefiry Keter. Následná neriadená vizualizácia pohľadu cez vodu (mem =voda = maijm), v ktorej sa kontemplované písmená akoby rozpúšťali, je sprievodným javom úrovne vedomia Chochma (aktivita mozgu vo frekvenčnej hladine alfa-théta).

Ak sa zasvätenec dostane na túto úroveň, môže započať s kontempláciou obrazov (Trón Slávy, Ofanim, Serafim…) i permutáciou samotných písmen a kombináciou JOD, WAW, HE s písmenom ALEF, potom BET atď., v spojitosti s piatimi základnými samohláskami. Tie, sú často sprevádzané aj presne predpísanými pohybmi hlavou.

Podobne vytvárali údajne kabalisti aj mentálny obraz človeka – nazývaného Golem, ktorý potom na astrálnej úrovni bol používaný na cesty do vyšších duchovných svetov.  Po vytvorení každého z jeho orgánov (trvajúce niekoľko hodín!), je možné Golema stiahnuť do hlinenej podoby, o ktorej pravdepodobne hovorí slávna legenda o pražskom Golemovi, stvorenom rabi Lowom. Pôvodné vytváranie Golema, však ako je zjavné spočívalo v hlbokej meditácii na veľmi vysokej úrovni, zasvätencom s mnohými skúsenosťami.

Najznámejšou meditáciou je meditácia za pomoci mantry (slova, vety) opakovanej po určitú dobu. Možno ju opakovať verbálne, alebo len v mysli. S týmto typom meditácie sa stretávame hlavne v raných kabalistických školách. Mantrová meditácia je zvonku riadená meditácia. Jej inou podobou môže byť zvonku riadená kontemplácia, prevádzaná upreným pohľadom na určitý obrazec, či skupinu písmen,  očisťujúc tak svoju myseľ od myšlienok.

V kabale je takouto najjednoduchšou pomôckou používanou aj ako mantra aj ako obrazec, skupina písmen, Božie Meno, a to konkrétne Tetragrammaton. Komplikovanejšou metódou kontemplácie je tzv. JICHUDIM = zjednocovanie, ktoré spočíva v mentálnej tvorbe rôznych kombinácií Božích Mien, vznikajúcich preskupovaním písmen. Významné miesto zastáva v kabale tiež KAVANA OTIJOT, tj. Kavana písmen, pričom pod termínom kavana rozumieme “koncentráciu”.

Ak sa človek zameria mysľou na určitú vec, môže uzrieť jej podstatu a ak táto koncentrácia nie je rušená žiadnou postrannou myšlienkou, môže nadobudnúť takú intenzitu až je koncentrovaný ovplyvnený samotným Nekonečnom. To je vrchol celej snahy, aký len možno dosiahnuť – dotknúť sa Nekonečna, tým, že sa vôľa Najvyššia odeje do jeho vôle, avšak podľa hĺbky jeho primknutia.

Za pomoci KAVANY tak môže človek dosiahnuť hlbokej meditácie aj pri plnení každodenných povinností. KAVANA privádza človeka do vyšších svetov a jednou z možností je spájanie Božích Mien. Napríklad pri “meditácii ponárania” je to spájanie mena EHJE s Tetragrammatonom. Koncentrujúci pracuje v mysli s rozloženým menom EHJE, cez rozšírené formy mena JHWH prichádza až k skrátenej forme JAH, na čo v sebe evokuje tajomstvo Šabatu.

Kabalista podľa toho môže silou mysle ovplyvňovať hmotný svet tým, že kontempluje fyzickú podobu písmen, alebo opačne vyslovením zvukov písmen môže ovplyvniť oblasť duchovnú. Rôznymi kombináciami písmen sa tiež duchovné sily nimi spojené (niekedy dochádza aj k spájaniu sefír) dostávajú do rôznych účinných kombinácií, za ktorých pomoci boli vytvorené aj nebo a zem.

S Tetragrammatonom výrazne pracuje Sefer Jecira, ktorá je mnohými kabalistami chápaná ako kniha meditačných techník. Často sa vizualizujú písmená JOD, HE, WAW, avšak napísané v aramejskom písme, čiernym ohňom na ohni bielom. Niekedy zas spestrené mystickými ozdôbkami “tagin”, malými korunkami umiestnenými na hornej časti písmen. Permutácií jednotlivých písmen rôznych Božích Mien je v kabalistickej literatúre nespočetné množstvo a vyjadrené bývajú zväčša v tabuľkách a súvisia s rôznym druhom meditačných tém a cieľov.

TEXT NA ROZJÍMANIE
1. Bližšie a stále bližšie k tebe Hospodin
2. Bližšie k tebe najbožskejší Hospodin
3. Len k tebe najbožskejší Hospodin
4. Bližšie k tebe, len bližšie k tebe najbožskejší Hospodin
5. Len k tebe bližšie najbožskejší Hospodin
6. Vzývam najvyššieho Hospodina
7. Najviac zo všetkých žiadam Hospodin
8. Najvernejší zo všetkých Hospodin
9. V najvyššom najbožskejší Hospodin
10. Hospodin najmilší nás všetkých
11. Všade a vo všetkom najviac z Hospodina
12. Najvyššia sila Hospodina
13. Hospodin najväčšia záštita
14. Voláme najvyššieho Hospodina
15. Príde, prichádza, prišiel najmilovanejší Hospodin
16. Najmilší, vzhliadni skrze Hospodina
17. Prijmi najvrúcnejšie vďaky Hospodin
18. Najuctievanejší Hospodin
19. Najvelebenejší Hospodin
20. Najvyššia a najvznešenejšia sila Hospodina
21. Najvyššia a najvznešenejšia záštita Hospodina
22. Najjedinečnejší Hospodin
23. Veríme v najláskavejšieho Hospodina
24. Najcennejšie stvorenie Hospodin
25. Najviac túžim po tebe Hospodin
26. Najdrahší priateľ Hospodin
27. Príď, najmilší Hospodin
28. Najradšej tebe sa oddám, Hospodin
29. Najplnšia oddanosť v Hospodina
30. Prebývaj vo mne, najvrúcnejší Hospodin
31. Navždy najvyšší, Hospodin
32. Vo mne rástol, najblaženejší Hospodin
33. Daj nám najživšiu vieru v teba Hospodin
34. Vchádza do mňa najmilší Hospodin
35. Najuctievanejší Hospodin
36. Najláskavejší Hospodin
37. Vitaj, najočakávanejší Hospodin
38. Aleluja, Hospodin
39. Najvelebenejší, najchválenejší, najuctievanejší Hospodin
40. Najsladší Hospodin
41. Vždy najláskavejší Hospodin
42. Najláskavejšie slnko Hospodin
43. Najmilší tešiteľ Hospodin44
44. Naslúchaj všetkému, čo hovorí Hospodin
45. Všetkému sme v Hospodinovi uverili
46. Povznesená nech je všetka dôstojnosť Hospodina
47. Všetky miery presahujúci Hospodin
48. Všetci hľadajte útočište v Hospodinovi
49. Všetci počúvajte Hospodina
50. Keď všetci počuli o správnom poznaní v Hospodinovi
51. Všetci sa odovzdáme do vôle Hospodina
52. Všetci sa uberáme k Hospodinovi
53. Modlenie za iných vás približuje k Hospodinovi
54. Agresia, apatia, depresia vás odvádzajú od Hospodina
55. Násilné konanie voči sebe spôsobuje násilie zo strany Hospodina
56. Keď niečo robíte, myslíte, preciťujete, buď vás to privádza, alebo odvádza od Hospodina
57. Pokiaľ sa urážate, nemôžete ísť k Hospodinovi
58. Keď nenávidíte niečo alebo niekoho, nenávidíte samého Hospodina
59. Každý negatívny skutok Hospodin vždy potrestá.
60. Každý pozitívny skutok Hospodin vždy odmení.
61. Neľutujte seba samého, svoju minulosť, prítomnosť a budúcnosť, všetko je Hospodin
62. Čím viac zloby a hnevu v sebe máte, tým slabšia je prítomnosť Hospodina
63. Čím viac lásky a dobroty v sebe máte, tým silnejšia je prítomnosť Hospodina
64. Keď povýšim niečo nad Hospodina, ten ma potrestá.
65. Pokora pred vôľou Hospodina
66. Všetko hnusné, odporné, zákerné a škaredé, všetko negatívne je Hospodin
67. Všetko určuje Hospodin
68. Pripútať sa možno iba k Hospodinovi
69. Hospodin ma obdaril všetkým dobrým i zlým.
70. Nedokázal som, nepomohol som – vlastná výčitka je proti Hospodinovi
71. Každá strata, ohováranie zo strany druhých a nenávisť druhých mi dovoľuje žiť hlbšie.
72. Akákoľvek situácia je daná Hospodinom a preto ju plne prijímam.
73. Budúcnosť je Hospodin
74. Ďakujem za všetko Hospodinovi
75. Radujem sa zo všetkého, čo mám, vďaka Hospodinovi
76. Páči sa mi všetko, čo Hospodin stvoril
77. Všetko jeden celok a to je viera v Hospodina
78. Pokora je najvyššia cesta k Hospodinovi
79. Pokora je v tom, že sa radujeme, keď nás Hospodin trestá
80. Pokora je v tom, keď prijímame aj trest od Hospodina
81. Hospodin žiada, aby ste každého, kto vám ublížil, požiadali vo svojom vnútri o odpustenie.
82. Hospodin sa stará a vždy vie, čo činí
83. Všetko, čo si zamilujete viac ako Hospodina bude vám odňaté.
84. Medzi vami a všetkým ostatným musí vždy stáť Hospodin
 Peter ARTiN

  NÁJDI – SPOZNAJ – OVLÁDNI