Budhistická meditácia

BUDHIZMUS je náboženský systém.
BUDHA je ten, ktorý nás obdarúva, alebo nám niečo dáva. Symbolom je DÚHA.
ŠAKJAMUNÍ je ten, ktorý sprostredkuje BUDHOV Dar. Symbolom sú FARBY.

Budhizmus je nábožensko-filozofický systém, ktorého základ vytvoril Gautha Siddhárta Budha, ktorý sa narodil v kráľovskej rodine v nepálskom predhorí Himalájí, približne v roku 560 pred n. l.. Už v detstve mu predpovedal akýsi muž, že Siddhárta bude buď svetový vodca, alebo náboženský učiteľ. Jeho otec nechcel, aby Siddharta takto skončil a tak mu vytvoril prostredie bez bolesti. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie.

Najvyššia hlava tejto cirkvi je dalajláma. Modlitebné miesta sú pagody, pričom najcennejšou pamiatkou je Zlatá pagoda v Rangúde (Barma). Vstup je možný len mužom a len naboso. Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva. Budhizmus sa v istých ohľadoch vyvinul ako reakcia na niektoré aspekty hinduizmu. Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je Cesta (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.

Hlavné zásady budhizmu sú:
– asketizmus,
– zdržanlivosť od svetských rozkoší,
- prekonávanie trápení,
- znášanlivosť,
- ochrana živých tvorov ( Nezabiješ! ),
- konanie dobra,
- prevteľovanie sa až k dosiahnutiu cieľa – nirvány.  

Učenie budhizmu

V budhistickom učení je rodina základom šťastia. Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie. Budhistické učenie alebo inak dharma ukazuje cestu k osvieteniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus reinkarnácií. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi materiálnymi pôžitkami a asketizmom.

Zakladateľ Budha učil, že život je plný utrpenia.
Vysvetliť a premôcť utrpenie možno ôsmimi spôsobmi:
1. správnym názorom
2. správnym zmýšľaním
3. správnou rečou
4. správnym činom
5. správnym životom
6. správnym umieraním
7. správnym premýšľaním
8. správnym sebaskúmaním
 

Krokmi k ceste nirvány sú:
- rozpoznanie zla
– poznanie príčin
– odstránenie príčin
– prostriedky, ktoré je treba na tento účel vynaložiť

Sebavykúpeniu slúži aj budhistická etika s jej požiadavkami:
- nezabíjať
– nekradnúť
– byť zdržanlivý
– byť pravdovravný

Budhistické učenie krátko po Budhovej smrti jeho stúpenci rozdelili na prúdy:
- prúd mahájána ( veľký voz )
– prúd hínajána ( malý voz )
– prúd Vadžrajána (hromový voz) tantrická cesta so špeciálnymi jógickymi a magicko-rituálnymi postupmi na dosiahnutie osvietenia.

1. Hínajána:

Buddha nebudoval náboženstvo, napriek tomu sa po jeho smrti zišli mnísi a mníšky a zasadli ako koncil, kde formulovali základy učenia, ktoré sa ústne tradovali. Písomná forma vznikla až v 1. stor. po Kr. na Srí Lanke ako tzv. pálijský kánon
TRIPITAKA (v páli-Tipitaka) KNIHA TROCH MÚDROSTÍ
– Vinajapitaka – kniha disciplíny, zbierka pravidiel pre mníchov
– Sútrapitaka – kniha kázní a rozpráv, zbierka Buddhových kázní
– Abhidharmapitaka – kniha vyššieho učenia, základné filozofické myšlienky Buddhových kázní Hoci Hínajána je najbližšie k učeniu Budhu, páli kanón (základ hínajána) nie je skutočné Buddhovo učenie, skôr treba z týchto textov cítiť ducha, ktorého obsahujú.

2. Mahájána:

Buddha nebol žiadny systematik. Jeho učenie bolo nejednoznačné, roztrúsené a preto umožnilo určitú pružnosť, aby tradícia mohla žiť aj novými prispôsobeniami a tvorivými vsuvkami. Mahájána – „veľký voz (koleso)“ je toho príkladom. Odlišuje sa hlavne tým, že duchovný ideál arhata (ctihodný) nahradili bódhisattvom. Arhat podľa nich dosiahol nirvánu len pre seba a to je dosť egoistický cieľ. Bódhisattva je altruista. Nehľadá nirvánu pre seba, ale aby pomohol iným. Musí prejsť 10 stupňami (bhúmi), aby dosiahol buddhovstvo. Dosahuje viaceré dokonalosti, čiže „zručnosti v prostriedkoch“, lebo aj súcit je k ničomu, ak nevieme ho premeniť na praktický čin. Najvyššia mahájánska dokonalosť je súcit (karuná), spolu s múdrosťou sú najvyššie cnosti.  

Buddha v mahájáne vystupuje skôr ako nadzemský princíp než skutočný človek. Má k dispozícii tri telá, aby sa mohol objaviť v rôznych časoch a sférach:
– má prvé pozemské telo, v ktorom sa objavuje ľuďom
– druhé telo je nebeské, kde učí bódhisattvov v nebeských ríšach
– tretie je kozmické telo ako absolútna dharma, podstata buddhovských kvalít

V mahájáne bol vytvorený veľký panteón nebeských buddhov a bódhisattvov, ktorí sa stali pomocníkmi na ceste jednoduchého človeka. Tento vývoj bol prirodzenou reakciou na predošlý buddhizmus, ktorý sa veľmi sústreďoval v kláštoroch a nebol vhodný pre laikov. Na druhom konci spektra sa zase objavili nové, vysoko-ezoterické filozofické trendy a školy, ktoré tiež vznikli z potreby ľudí.  

3. Vadžrajána alebo tantra:

Predstavitelia tohto prúdu sú často veľmi znepokojiví, spájajú totiž nezmieriteľné prvky ako sú asketizmus a zmyselnosť. Tantrik chodí nahý s dlhou bradou, pomazaný popolom, na čele farebné symboly a v očiach šialený pohľad. Navštevuje pohrebiská a iné strašidelné miesta a koná neopísateľné rituály, obrady a cvičenia. V Indii sú to akýsi duchovní anarchisti. Stavajú na hlavu ortodoxné náboženstvo, ale čo je pekné v tolerantnej Indii, nikto nepovie, žeby tantrická cesta nebola správna, resp. platná, len nie je vhodná pre všetkých.

Tantrizmus vstúpil na scénu, keď mahájánsky buddhizmus strácal na sile. Teraz sa volá vadžrajána  a je odvodená od hromového klinu boha Indru, ktorý symbolizuje premenlivú energiu, ktorá pôsobí ako výbuch, vyhodí do vzduchu klam a započne osvietenie. Tantrická cesta je vraj veľmi rýchla. Dá sa uskutočniť aj v jednom živote to, čo sa v ostatných cestách dá len za nespočetne veľa životov. Tantristi používajú mandaly (symbolické modely vesmíru), mantry (posvätné formulky), mudry (gestá rúk), rekvizity ako napr. rituálna dýka, zvon, ručný bubienok. V tantre je všetko obdarené kozmickou energiou.

Podľa tibetskej tradície existujú 4 kategórie tantry:
– tantra činu
– praxe, jógy
– najvyššej jógy

Tantra má aj vlastné posvätné texty (tantry), ale dôležitejší v učení je guru. Guru je v očiach žiaka rovný Buddhovi. Tantra vlastne priniesla do buddhizmu magické a praktické jógické prvky. Apeluje na vývojovú fázu, ktorú psychológovia označili ako magickú fázu, kde vnútorný a vonkajší svet úzko súviseli. Predstava bola rovnako reálna ako materiálne veci, z čoho pramenila moc ducha nad hmotou. Táto ranejšia fáza v našom ľudskom vývine nezanikla, iba je zanedbaná a tantrici ju prebúdzajú – ako keby sa symbolicky vracali na počiatok, od racionality k mágii.

Budhizmus – koniec osobným problémom
Ak chceme pochopiť budhizmus, musíme pochopiť jeho predstavu o kozmológii. Čas nie je lineárny, ale plynie v kruhu. Keď niekto zomrie, vznikne príčina pre zrodenie novej bytosti, a tak nikto z nás nežije oddelený individuálny život, ale všetci sme ohnivkami v nekonečnej kruhovej reťazi. Nie je to však reinkarnácia, lebo neprechádza z tela do iného tela presne tá istá bytosť, vhodnejší výraz pre putovanie je „znovuzrodenie“.

Človek sa môže narodiť do 6 ríš:
1. nebesá (ríša dévov, bohov ako aj sféry nad nimi)
2. ríša asurov, titanov ako ich grécke obdoby
3. ríša ľudí
4. ríša zvierat
5. ríša prétov čiže hladných duchov
6. pekelné ríše, je ich veľa a sú odporné

Znovuzrodenie je nekonečný proces a zväčša nepríjemný. Preto už len samo narodenie je zlou udalosťou! Čo spôsobuje, že sansára sa neustále točí? Spôsobujú to tri prvky, „zloby“, ktoré nás ovládajú.
– Tršná (smäd, žiadostivosť, túžba) a nejde len o také viditeľné chcenie, ale aj o také jemnejšie základné neuvedomujúce sa chcieť byť.
– Tršná vzniká na základe klamu, nevedomosti (avidjá), je to vedomá slepota, ktorá nechce čeliť realite sveta.
Tretí prvok je dvéša – hnev, nenávisť spolu s avidjou a tršnou vytvárajú spolu trojspolok, alebo tri jedy.

Budhizmus v praktickom živote je šťastná filozofia. Keď vidíme veci také, aké skutočne sú, môžeme oveľa ľahšie prijímať bolesť a utrpenie! Jeho Svätosť Dalajláma, aj keď vidí a zažíva politickú tragédiu v Tibete, zostáva pokojný so zmyslom pre humor. Sochy a obrazy Budhu majú vždy láskavý, hrejivý úsmev, ale tiež tajomný pohľad! Pravda je ABSOLÚTNA!

Budhizmus má veľa podobností s veľkými náboženstvami, okrem jedného. Ústredného a jedinečného pojmu, ktorý vznikol pred 2500 rokmi a vychádza z vyššie uvedených myšlienok, že všetko – vo vonkajšom i v našom vnútornom svete – je nestále, čo potom spôsobuje neistotu, frustráciu, smútok a utrpenie. Potom prichádza hlavné a centrálne poznanie, že my sami, podstata nášho JA je nestála každú chvíľu.

Vedomie je iba produktom neustáleho prúdenia z našich zmyslov a mysle, ktorý sa rozvíjal a dozrieval počas našej výchovy a formovaní, čo potom malo za následok vznik emócií a záľub. Iba minulá Karma a svetské záľuby, t.j. vôľa žiť, sú nepretržité. Nikto tam nie je!

„Existuje len utrpenie, ale trpiaceho nenájdeme.
Existujú skutky, ale nie je tam ten, kto ich vykonal.
Existuje Nirvána, ale nie človek, ktorý do nej vstupuje.
Existuje cesta, ale nevidno na nej žiadneho cestujúceho.“
( z knihy „Visuddhi Magga“)

Táto pôvodná a hlboká analýza toho, čo v podstate sme, je pre západného filozofa mätúca, ale americký psychológovia sa veľmi zaujímajú o tento názor a preskúmali Budhove práce. Podľa tohto unikátneho konceptu je oveľa ľahšie, keď ostatní pochopia, čím vlastne sú a potom súcit je iba logickým rozšírením.

ALFA STAV umožňuje rýchlejšie prijatie BUDHIZMU. Je to stav spánku, v ktorom ste čulý a vnímavý. EXTATICKÝ STAV umožňuje intenzívnejšie precítenie Budhistického náboženského stavu. Tento stav sa dosahuje dlhotrvajúcim čítaním( 2 až 3 hodiny), modlitbou, cvičením a meditáciou. Počas týchto hodín sa venujete iba BUDHIZMU.

CVIČENIE: uvedomujete si psychické telo a vaša vedomá koncentrácia je do oblasti hlasiviek. Pred týmto cvičením treba mať precvičenú psychopatickú povahu. Cvičte pozvoľna a neprepínajte svoje sily.

TIBETSKÁ KNIHA MŔTVYCH
Translation, introduction, commentary and notes ă Josef Kolmaš 1995. Translation Karel Herian, Silvia Herianová 1998. ă Photo Josef Vaniš 1998, ISBN 80-85809-93-1

AKO ČÍTAŤ TIBETSKÚ KNIHU MŔTVYCH?
V prvom rade ju treba čítať v ALFA STAVE. Pri čítaní sa sústreďujete do oblasti hlasiviek (psychopatická povaha). Najprv si ju niekoľkokrát prečítajte voľným spôsobom. Potom ju čítajte a predstavujte si vo vnútri svojej mysli , ako každé slovo a postupne každé písmeno vyžaruje magnetickú energiu. Čítate a máte predstavu elektrických výbojov. Pri ďalšom čítaní si vnútri predstavujte tibetské písmo a zároveň máte predstavu elektrických výbojov.

[POZDRAVENIE]
ÓM!
Buďte pozdravení guruovia vo svojej trojakej podobe: v podobe dharmaháje ako Svetlo do večnosti Amitábhu, v podobe sambhógaháje ako pokojné a hnevlivé božstvo lotosového rádu, v podobe nirmánaháje ako Padmasambhava, ktorý prišiel ako pán tvorstva. Toto Veľké vyslobodenie počúvaním, určené priemerným jogínom ako prostriedok na vyslobodenie v barde, má tri časti: úvod, hlavnú časť a záver.

Najskôr úvod. Prostriedky na vyslobodenie bytostí obdarených telom.

BUDHISTICKÁ MEDITÁCIA
a) Anapanasati – sledovanie dýchania
b) Samadhi – koncentrácia
c) Vipassana – ponorenie sa do seba

TEXT NA ROZJÍMANIE:
1. Odpúšťajúci BUDHA
2. Žiariaci BUDHA
3. Tvoriaci BUDHA
4. Životná sila BUDHU
5. Najjemnejšia vitálna sila BUDHU
6. Dych BUDHU
7. Kozmické blaho BUDHU
8. Vnútorný obraz BUDHU
9. Všetko, čo konáme, konáme z BUDHU
10. BUDHA ako objekt lásky
11. Všetko môžete milovať, ale najčastejšie a najviac BUDHU
12. Naučte sa milovať BUDHU
13. BUDHA miluje mňa a ja milujem BUDHU
14. Najčastejšie šťastie je hromadenie lásky BUDHU
15. Bližšie ku BUDHOVI je ten, ktorý má viac lásky BUDHU
16. Najprv láska ku BUDHOVI a až potom všetko ostatné
17. Láska ku BUDHOVI je viac, ako prikázania, zásady a ideály
18. BUDHA je láska, ktorá od ničoho nezáleží
19. Láska ku BUDHOVI nesmie byť ovplyvňovaná trápením, hnevom, nešťastím, nepríjemnosťami
20. BUDHA nikdy netrestá, iba pomáha zvyšovať lásku
21. Láska ku BUDHOVI je najvyššia a najväčšia hodnota
22. Láska bez morálky je možná, ale morálka bez BUDHU je nemožná
23. Neustále treba obnovovať a zachraňovať lásku BUDHU
24. Všetkým pomáham na ceste BUDHU
25. Kto zabije lásku v sebe, zabije BUDHU v sebe
26. Kto znevažuje lásku, ten znevažuje BUDHU
27. Nemilovať ostatných znamená nemilovať BUDHU
28. Láska ku BUDHOVI je zmyslom môjho života
29. V pokore milujem BUDHU viac, ako kedykoľvek predtým
30. Všetko milujem skrze BUDHU
31. BUDHU treba prosiť o to, aby ste ho mohli milovať
32. BUDHOVI prejavujeme za všetko lásku a vďaku
33. Milujme sa navzájom tak, ako BUDHA miluje nás

Cieľ budhizmu nie je zabezpečiť človeku po smrti vstup do nejakého neba, ale to, čo Budha hľadal bolo odchod, konečné vyslobodenie zo sansáry. Budha nepopieral existenciu bohov, ale nehovoril o nich, lebo uctievanie bohov nemá zmysel, aj oni sú obeťami systému, ich božské privilégia sú dočasné a jedného dňa aj oni spadnú do nemilosti a znovu budú prechádzať životmi…

 Peter ARTiN

 

  NÁJDI – SPOZNAJ – OVLÁDNI