Hinduistické náboženstvo

HINDUISTICKÉ NÁBOŽENSTVO

Hinduizmus patrí k najstarším náboženstvám sveta. Je založený na védach a je pokračovateľom védskeho náboženstva. Termín hinduizmus prvýkrát použili anglickí kolonizátori ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev BRAHMU, VIŠNU a ŠIVU, pričom spomínaný termín prebrali z perzštiny. V Indii, kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali. Správny názov pre hinduizmus je SANATANA DHARMA, čo znamená “večná pospolitosť”. Najvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú Šivaizmus, Višnuizmus a Šaktizmus.

Typická pre hinduistov je tolerancia. Sú rozčlenení na mnoho siekt a hnutí a je tam aj súperenie, ale typickému dogmatizmu sa vyhýba. Rešpektuje sa osobný výber v náboženstve. Náboženské vojny medzi hinduistami sú prakticky neznáme. Iné náboženské formy sú iba iné cesty na tú istú horu. Nemajú potrebu obracať iných na svoju vieru. Teda žiadna misia. Nie je to ľahostajnosť. Vyplýva to z hinduistickej metafyziky – všetky formy sú dočasné a preto nereálne. Dokonca i védy sú bezcenné pri dosiahnutí mokše, teda vyslobodenia. Hinduizmus sa neuzatvára do seba, ale neustálym pripomínaním, že aj naša myseľ je svetovou ilúziou, nás núti, aby sme zostali otvorení k tomu, čo leží za mysľou a svetom, v ktorom žije. Napokon sa hinduizmus líši aj tým, že nemá zakladateľa a nemôžeme nájsť ani časový začiatok.

Tri základné božstvá BRAHMA – stvoriteľ, VIŠNU – uchovávateľ a ŠIVA – ničiteľ, tvoria TRIMÚRTI – trojicu stvoriteľských bohov, akúsi “svätú trojicu”. Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov (reinkarnácia).

Cieľom hinduizmu je MOKŠA – čo je stav, kedy človek sa vymaní z kolotoča večného prevteľovania sa a dostane sa do sveta Dévov, čo sú Vyššie Bytosti. Pre dosiahnutie tohto používajú hinduisti rôzne techniky, z ktorých jedna je joga, druhá meditácia, ale spôsobov je veľa a každý si môže vybrať.

Základnou vlastnosťou hinduizmu je heterogénnosť – tým sa významne líši od judaizmu alebo kresťanstva. Ide teda o súbor myšlienok a praktík, ktoré si môžu vzájomne protirečiť, ale až do takej miery, aká by bola v kresťanskom či moslimskom svete úplne nemožná. Pre šivaistov je absolútnym Bohom Šiva, pre višnuistov Višnu, pre šaktistov matka Zeme – Šakti alebo Parvati.

Hinduizmus verí v reinkarnáciu, večné prevteľovanie teda veriaci ukončia mokšou, ale pravdaže aj dobrými skutkami, teda karmou, ktorá speje k jednému cieľu. Dôležité je povedať, aký je rozdiel medzi hinduizmom a budhizmom – opäť je to väčšia heterogénnosť hinduizmu, väčšia homogénnosť budhizmu, ale pre hinduistov nie je možné mokšu dosiahnuť bez pristúpenia k božstvám, zatiaľ čo v budhizme nie sú bohovia natoľko dôležití.

Hinduisti uctievajú mnoho bohov a vyznávajú dharmu, jedinú správnu životnú cestu. Veria, že všetci sme žili už predtým. Hinduizmus vznikol v Indii približne v roku 1750 pr. Kr. Rozšíril sa najmä v Ázii, prenikol aj do iných krajín. Hinduizmus nemá zakladateľa. Árijci, asi pred 4000 rokmi, vytvorili v Indii civilizáciu, ktorej súčasťou bolo uctievanie bohov, napr. Šivu, Višnu Ramu, Krišnu. Najstaršie náboženské texty sa volajú védy. Symbolom je posvätná slabika ÓM.

Peter ARTiN

  NÁJDI – SPOZNAJ – OVLÁDNI