Viera v ideu dokonalosti
Celý Nový Zákon je plný IDEÍ. Vrcholom všetkých IDEÍ je idea dokonalej poslušnosti až za hrob jedinému BOHU. Túto IDEU JEŽIŠ KRISTUS dokonale napĺňa.V Novom zákone nachádzame i ďalšiu IDEU, a to ideu BOHA. Tú chápeme ako všetko a to myslím naozaj všetko, VŠETKO – VŠETKO. Idea Boha sa najčastejšie poníma ako Všemohúcnosť. Teda všetko dokáže a všetko môže. Zároveň musíme pod všetkou mocou rozumieť aj nemohúcnosť, keď si myslíme, že Boh je nemohúci a neschopný.
Boh je vždy Všemohúci, len v tom určitom momente si myslíme, že nekoná správne. Boh vždy koná správne, len my ľudia si myslíme, že nekoná správne. Idea Boha sa najčastejšie poníma ako Všemúdry a z ľudského hľadiska aj Všehlúpy. Idea Boha sa ďalej poníma ako Všetrváci, teda večný a z ľudského hľadiska Všenetrváci, teda nie je. Idea Boha sa ďalej poníma ako Všadeprítomný a z ľudského hľadiska Všadeneprítomný. Vôbec nás tu nezaujíma, či je to pravda, či je Všadeprítomný, alebo Všadeneprítomný. Protiklady zjednocujeme a veríme v jedinú jednotu Boha v jeho nejednotnosti, lebo Boh je všetko. Idea Boha sa dá ďalej veriť, že je mimo vlastností vecí tak, ako je vlastnosťou všetkých vecí. A Boha môžeme absolútnym spôsobom poznať, a zároveň ho nikdy nespoznáme.
Nemám tu na mysli sofistický prístup prekrúcania nepravdivého na pravdivé.V tejto filozofickej úvahe o kresťanstve obsiahnutom v Novom zákone rozjímame na základe Idealistického prístupu, ktorý vôbec nie je v protiklade s materialistickým prístupom. Idealizmus je náuka o ideách, ktoré sú nesmrteľné a dôsledne logické. Najvyššia IDEA je IDEA VŠETKO = BOH je všetko a IDEA NAJ = JEŽIŠ KRISTUS je naj-naj-aj.Idealizmus sa nesnaží veci pitvať, skúmať a rozoberať. Túto metódu, ktorú objavujeme plne rozvinutú u ARISTOTELA, uplatňujeme pri zisťovaní, či názor na nejakú vec je pravdivý alebo nepravdivý. PLATÓNOV prístup je definícia IDEY VŠETKO a IDEY NAJ.
Pri Ideách nemá zmysel hľadať, či sú pravdivé, alebo nepravdivé. Keď sa chceme vyjadrovať v IDEI VŠETKO, tak musíme všetko spájať, všetky kontrasty a protiklady zrušiť. V rozhovore s niekým zastupujeme všetky stanoviská. A nezisťujeme, či je pravdivé, alebo nepravdivé. Keď sa chceme vyjadrovať v IDEI NAJ = JEŽIŠ KRISTUS, tak vždy v dialógu hovoríme, že je najdokonalejší, najmúdrejší, najlepší, trpel najviac atď.Ďalší filozofický prístup by sme mohli uplatniť aj na BUDHIZMUS a hlavne na ZEN-BUDHIZMUS, prípadne na ČÍNSKY BUDHIZMUS.
Peter ARTiN

